Konopné močidlá
20. 4. 2008
Močidlo je miesto charakteristické kaskádovite usporiadanými nádržkami, cez ktoré postupne preteká voda a v ktorých v minulosti močili konope, surovina pre výrobu odevov. Konope patria k najstarším technickým plodinám. Ich byle sa používali na zhotovovanie pradiva. Konope sa sialo na Žofiu na vyhradených miestach - konopiskách. Od výšky byle závisela kvalita nite i dĺžka spriadaných vláken. Preto sa s pestovateľskými postupmi spájali aj rôzne tradičné magické praktiky. Deti sa na Hromnice sánkovali, gazdiné piekli štrúdle, aby narástli čo najdlhšie vlákna. Na fašiangy sa v tanci vyskakovalo, ba i na lavice sa skákalo. Prvé sa trhali tzv. poskonné konope, keď sa z ich kvetov v júli začalo prášiť. Materné konope sa trhali v septembri alebo koncom augusta. Po vymlátení semena sa konope močilo v močidlách. Poskonným konopám stačili na odhnitie bylí v močidle dva týždne, materným tri týždne. V močidlách bola napustená voda pre gazdov. Každý mal svoje močidlo. Obávali sa len veľkých dažďov 15. augusta na Nanebovzatie Panny Márie. Vtedy im voda konope zobrala a úrodu pomiešala. Namočené konope sa potom na priľahlých lúkach sušilo v snopoch a po usušení spracúvalo. Najprv sa tĺklo na stupe, ďalej sa lámalo trepaním na trlici. Jemné nite sa získali až česaním na česadle. Z vyčesaného vlákna sa v zime priadli na vretenách nite. Napradené nite ženy motali na motovidle. Takto pripravené nite sa navíjali na krosná. Do fašiangov muselo byť vlákno popradenô a do Veľkej noci aj potkanô. Utkané plátno sa bielilo znovu pri močidlách. Z neho gazdiná ušila odev pre celú rodinu.