Vinohradníctvo
Vhodné geografické a klimatické podmienky predurčili územie okresu Veľký Krtíš na pestovanie viniča hroznorodého. Vinohrady do konca 15. storočia boli prakticky skoro vo všetkých obciach okresu. Nadvláda Turkov znamenala útlm vinohradníctva. Ich porážka otvára priestor pre oživenie vinohradníctva. Pestovanie viniča, viničné stavby a pivnice výrazne ovplyvnili vzhľad hrušovskej krajiny a ostalo trvalou súčasťou roľníckeho hospodárenia. Komplexy viníc boli, a aj z časti sú, sústredené v južných chotárnych častiach - Pliešky a Závoz, Stará hora a Háj. Nenáročný spôsob výsadby, odolnosť proti hubám a škodcom, stála rodivosť vo vyšších polohách i napriek nižšej akosti vína sú dôvody, pre ktoré sa pestuje v Hrušove dodnes. Najväčšou prednosťou vín z hrušovských samorodákov je, že neobsahujú nijaké reziduá prostriedkov chemickej ochrany. Práca na viniciach a pri spracovaní hrozna kládla značné časové nároky na roľnícku rodinu. Pravidelná starostlivosť o vinicu začala ešte na jeseň hnojením a zakrývaním "hláv", pokračovala v zime "rezaním" vinohradu a na jar odkrývaním viničných hláv a jarnou "kopačkou". Zelený vypučaný prút s podrastenými prútmi sa viazal lykom z vŕby k drevenému kolu z agátu alebo dubu. Po sviatku svätého Urbana nastávali viaceré "zelené roboty". Medzi ne patrilo vylamovanie, zrezávanie a viazanie. Do Pavla sa mala skončiť druhá plytká kopačka. Keď vinič dozrieval, bolo treba plody chrániť pred škodcami, hlavne vtákmi. Koncom septembra a začiatkom októbra prichádza konečne očakávaný čas oberačiek.