Obec Hrušov leží na južných svahoch Krupinskej planiny, ktorá patrí medzi významné ovocinárske oblassti Slovenska s pestovaním bežného ovocia ako sú čerešne, hrušky, slivky, jablone, marhule, orechy.                         Pestuje sa tu však i atraktívnejšie ovocie, ako sú gaštany, mišpule, moruše a pod. Ovocný strom je v Honte zdrojom úžitku i ozdobou kraja.      

Hoci k pôvodu najstaršieho mena obce Hrusso, ktoré sa zachovalo dodnes ako Hrušov sa viaže legenda o veľkom výskyte planých hrušiek, dedina spolu s Čebovcami bola známa ako čerešňový rajón vrchárskej časti  Hontu.                                                                                                    Najpopulárnejšie z čerešní boli krupinská dudečka a čelovská čerešňa. Oberačky čerešní na Hrušove predstavovali najsúrnejšiu prácu sezóny, pretože výnos z čerešní neraz prevýšil aj výnos zo žatvy.                               Z Krupiny a okolia sa letecky posielali vykúpené čerešne až do Anglicka.   Z pôvodných odrôd si Honťania cenia z hrušiek najviac karmanku a z jabĺk hontiansku končiarku.                                                                                                                      Vysádzanie ovocných stromov bolo jednoduché. Plánka sa preniesla z voľnej prírody na okraj poľa, k ceste, na pasienok a pod. Keď sa ujala, po čase sa zaštepila.                                                                                                V súčasnosti pôvodné krajové hontianske odrody ovocia dožívajú. K ich výraznej redukcii prispela poľnohospodárska veľkovýroba v rokoch 1980-1985. Zvyšky ovocinárskeho dedičstva sa obec snaží udržať ako genetickú základňu pre ďalšie generácie.