Život na lazoch
7. 5. 2008
Pred pozemkovou reformou v 19. storočí bolo známych na lazoch len 10 sídel. Aj to len sezónnych. Krátko po komsácii vzniklo až 30 trvalých lazníckych sídel. Na lazoch sa začali stavať sídla z kameňa na úrovni gazdovských dedinských domov, a tak sa presúvalo centrum gazdovstva z dediny na lazy. Zväčša sa maštaľ pristavila za trojdielne obydlie (predná chyža, kuchyňa, komora) a stodola stála zvlášť. Na nové gazdovstvo sa sťahovala celá rodina na leto, neskôr dedinu natrvalo opustila. V roku 1965 sa evidovalo najviac až 272 lazníckych domov. Ešte aj v súčasnosti, na chotárnej rozlohe 23km2 je 190 popisných čísel domov. I napriek úplnému pripútaniu sa k pôde na lazoch sa nepretrhli putá s dedinou ako tomu bolo v ostatných hontianskych obciach. Lazníkom ostala i dedinská časť majetku (dedinský dom, konopiská, záhrady, vinice). Táto dvojrezidenčnosť sa udržala v Hrušove z rôznych dôvodov dodnes. V dedinských domoch sa odbavovali najdôležitejšie udalosti: svadby, krstiny, kary a tu sa trávili aj nedele a sviatky. V nedeľu pred svätou omšou sa lazníci v dedine preobliekali do sviatočného a pred odchodom na laz, v nedeľu večer, zase do všedného odevu. Do dediny sa dodnes chodí "domov" a to aj napriek tomu, ze tam stoja len prázdne domy. Ďalšiu budúcnosť Hrušova vo veľkej miere ovplyvnil zánik súkromného hospodárenia a združstevnenie v roku 1979. Na okolí sa postavili veľkokapacitné strediská živočíšnej výroby, v dedine sa vo veľkom začalo s výstavbou nových moderných domov, založila sa výroba obuvníckych zvrškov. Laznícke gazdovstvá postupne stratili svoj zásadný hospodársky význam a ich obyvatelia začali sťahovať naspäť do dediny. V súčasnosti je na lazoch len tretina domov trvalo obývaných.