Sezónne laznícke obydlie z 19. stor.

V období do polovice 19. storočia v predkomasačnom období, neboli hrušovské lazy trvalo osídlené. Po lazoch "pri majetku" boli vybudované zväčša len staje. Tu pri dobytku a pri poli sa zdržovali len muži. Ostatná rodina bývala v dedine. Hoci staja na lazoch bývala pre mnohých roľníkov jedinou stavbou, niektorí si na sezónu v laze budovali pre seba provizórne prístrešky "guľhovi" alebo obydlia pletené z prútia. Len pár gazdov si pri staji postavili obydlie na vyššej úrovni z kresaného dreva alebo neskôr aj z kameňa. Väčšinou to boli jednopriestorové drevenice, do ktorých sa vmestil len jeden človek. Gazda si ľahol na zem a podľa seba odmeral dĺžku izby, takto určil pôdorys drevenice. V strede bol postavený klát, okolo neho lavice, na ktorých sa spávalo. Vnútri bolo otvorené ohnisko alebo malá pec, preto boli tieto chyže dymné. Takýto dom sa trvalým sídlom nestal, pretože nevyhovoval potrebám rozšírenej rodiny. Táto zrubená chyžka, postavená v chotárnej časti zvanej Jablonec, je už príkladom dvojpriestorového obydlia. Slúžila pre gazdu, ktorý sa "na majetku" takmer celý rok staral o dobytok a role. Hoci v tom čase bola gazdovská drevenica najpáradnejší domec na lazoch, významovo dôležitejšie boli pre roľníka hospodárske stavby: staje, chlievy, pajty. Aj keď táto drevená chyža svojimi rozmermi ani zariadením nevyhovovala praktickým alebo kultúrnym požiadavkám na trvalé bývanie pre celú rodinu, bol tento objekt upravený a donedávna ešte obývaný ako trvalé obydlie (do konca 80-tych rokov 20. stor.)