Kováčstvo
Kováčstvo patrilo v minulosti k základným a často jediným profesionálnym dedinským remeslám, ktoré sa zameriavali na potreby roľníckych gazdovstiev, najmä na výrobu a opravu orného náradia, motýk, rýľov, reťazí, súčiastok vozov, zubadiel a česadiel pre dobytok, nožov na rezanie vinohradov, nožníc na strihanie oviec, a pod. Kováči zhotovovali množstvo potrieb pre domácnosť, ako boli trojnožky pod hrnce pri varení na ohniskách, plechy na pečenie, nože, háky, nástroje na spracovanie dreva (oberučné nože, sekery, topory, hoblíky, škrabadlá pre kožušníkov, podkovičky pre obuvníkov, hrubé klince s vypuklými hlavičkami. Kováči mali dôležitú úlohu pri podkovávaní koní a výrobe podkov. Nebola výnimočná i účasť kováčov pri tvorbe miestnej architektúry zhotovovaním dverí, odbločníc, mreží, plotov, závesov na dvere a vráta, zámkov a pod. Remeselný charakter kováčstva potvrdzuje povinná výučná doba. Živnostenské oprávnenie, platenie daní, ale aj to, že kováči sa venovali svojmu remeslu ako hlavnému a väčšinou aj jedinému zdroju obživy. Obecná vyhňa bola postavená v druhej polovici 19. storočia ako kamenná stavba so slamenou strechou a v roku 1939 prekrytá škridľou. V roku 1997 rozpadávajuca sa vyhňa bola obnovená so zámerom vytvoriť miestne múzeum kováčskeho remesla. Zo súčasného vybavenia vyhne je najzaujímavejší pôvodný mech, ohnisko a ručná vŕtačka.